Frízsky kôň
Frízske plemeno vďačí za mnohé svoje črty andalúzskemu koňovi zo Španielska. Je to chladnokrvný, ťažší kôň pochádzajúci z primitívneho lesného koňa. Rimania ho oceňovali ako vynikajúceho pracovného koňa. Plemeno dostalo meno podľaFrízska: oblasti v Holandsku a Nemecku. Predpokladá sa, že pochádza z obdobia tisíc rokov pred Kr. V priebehu rokov sa plemeno skvalitňovalo a zároveň sa zlepšoval jeho osud. Bol územčistý, húževnatý a otužilý s poslušnou povahou a bol z neho vynikajúci záprahový kôň. Bol vysoko cenený aj ako kráľovský vojnový kôň. Hoci nebýva veľký (aj keď dnešný trend uprednostňuje vysoké kone; niektoré majú už bežne výšku nad 168 cm), má neobyčajne vznešené správanie a pôsobivú akciu s vysokým krokom. Vplyv španielskych koní počas španielskej nadvlády v Nizozemsku (v rokoch 1568 – 1648) dodal plemenu viac ušľachtilosti.
Napriek svojej výnimočnosti, na začiatku 20. storočia frízsky kôň takmer vyhynul. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými toto plemeno vynikalo, viedla ku kríženiu s cieľom zvýšiť rýchlosť na úkor pôvodného typu. V roku 1913 zostali vo Frízsku len tri žrebce. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom. Druhú vážnu krízu prekonával chov frízkych koní v 60. rokoch, keď sa chovná báza znovu kriticky znížila. Aj táto však bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Zväz chovateľov frízskych koní získal v roku 1954 titul "kráľovský".